Ignoranti hesla „Živíme sa prácou“

Autor: Alexander Halo | 26.4.2014 o 14:21 | (upravené 11.6.2014 o 11:42) Karma článku: 9,31 | Prečítané:  224x

Už odpradávna, aby sme my ľudia mohli existovať, musíme pracovať. Práca je naša existenčná nutnosť, čím sa zásadne odlišujeme od iných druhov na Zemi. Je to dokonca deklarované v našej Ústave, že si máme prácou zabezpečovať našu existenciu. Sú však občania, ktorý namiesto práce radšej využívajú svoje práva na podporu. Tieto práva šikovne využíva, prakticky až zneužíva asociálna časť našej spoločnosti. Žijú síce omnoho skromnejšie ako ostatná väčšina, tento ich štandard majú však bez akejkoľvek práce a im to patrične vyhovuje. Na druhej strane to vie riadne naštvať tých, ktorý reálne pracujú a vedia, že dávky a podpora sa im sype na ich úkor, z ich daní. Navyše ak by sme si spočítali všetky dávky a podpory ktoré takéto rodiny dostanú, tento súčet sa blíži a veľa krát aj presahuje sumu, ktorú by dostali za odrobenú prácu. Takže tu máme isté diery a nedostatky v zákonoch ktoré postihujú všetkých riadne zamestnaných občanov.

 

Koľký v tomto dave raz budú chcieť skutočne pracovať?

Je samozrejme veľa občanov, ktorí kedysi naozaj riadne pracovali, a o svoju prácu prišli a ďalšiu vo svojom regióne nájsť nevedia, hoci ak by si zamestanie našli, pracovali by radi. Ďalší kameň úrazu je, že mnohí títo kedysi riadne pracujúci ľudia časom strácajú svoje pracovné návyky a zvykajú si na život s nižšími štandardmi a stávajú sa chronicky nezamestnanými. Toto pokladám za totálnu spoločenskú degradáciu vo všetkých smeroch.

 

 

Nedá sa poprieť, že ak by sme hocikomu ponúkli rentu vo výške jeho doterajšieho zárobku s tým že ju bude dostávať a nebude musieť už žiadnu prácu robiť, prakticky každý jeden by súhlasil. My ľudia sme od prírody pohodlní a buď viac alebo menej leniví, prečo by sme teda mali v tomto prípade pracovať, dodržiavať  pracovnú dobu a podriaďovať sa nadriadeným? Veď prečo by mal pracovať, keď rovnakú sumu peňazí mu štát nasype priamo do rúk len tak? Je na čase si priznať, že medzi nami žije aj veľa ľudí ktorý jednoducho nechcú pracovať, aj napriek tomu že sú si vedomí že budú žiť v nižšom životnom štandarde. Spýtajme sa teda sami seba, "Prečo by sme my, riadne pracujúci, mali takýchto ľudí živiť?" Bohužial je len faktom, že toto bremeno občanov, ktorí na pracujúcich „parazitujú“ neúnosne narastá.

 

Prvé mieto kam sa väčšina asociálnych občanov vyberie keď dôjdu peniaze

 

Je dôležité si uvedomiť, akým veľkým balvanom na našich pleciach je tento problém. Na jednej strane sa naša vláda snaží všelijakými spôsobmi ušetriť peniaze, stále veľkoryso poskytuje peniaze asociálnym občanom len tak. Všetci sme videli tabule s nápismi „Začína to prácou“ a podobne, prečo však ale namiesto toho, aby sa vláda snažila hľadať, poskytovať a možno až nútiť istými zákonmi parazitujúcovh občanov aby pracovali, nie ich pohodlnosť naopak podporovať tým že im dávame vysoké dávky za niekoľko člennú rodinu ktorá aj tak žije zväčša v odpadkoch a nerobí verejnosti žiadny osoh.

 

 

Štát by mal týmto nezamestnaným, ktorý si z rôznych dôvodov prácu nájsť nevedia, poskytnúť náhradnú prácu, kým si oni sami nenájdu inú prácu, ktorá by sa im páčila viac. Určite po tejto vete padne otázka: Odkiaľ na to vziať potrebné financie? Riešením by bolo použiť práve tie peniaze, ktoré sa doteraz len tak rozdali v podobe podpôr a dávok. Riešenie nie je nereálne. Iste, vyžadovalo by si to spočiatku veľa práce a vyskytlo by sa aj veľa problémov, ale inej cesty niet. Tí ktorí riadia našu spoločnosť by si toto mali uvedomiť. Keby sa suma, ktorú nezamestnaný dostáva ako podporu, podelila minimálnou hodinovou mzdou, tak by boli peniaze na to aby sa mohli zamestnať títo ľudia na skrátenú pracovnú dobu. Pokiaľ by ju odpracovali, dostali by mzdu ktorá by tomu zodpovedala. Ak by sa niektorým predsa pracovať nechcelo a finančný limit by sa počas mesiaca nevyčerpal, presunul by sa do nasledujúceho mesiaca pre tých, ktorý pracovať naozaj chcú a zvýšila by sa im mzda. Takýmto spôsobom by sa postupne vyselektovali tí ktorý pracovať chcú a tí ktorý nechcú. Riešenie by sa určite nájsť dalo, len by sa muselo konečne začať reálne a správne konať!

 

 

Sme občanmi v slobodnej krajine, kde ak niekto pracovať nechce, je to jeho vec – ale nikto nemá právo žiť na úkor niekoho iného. Vyššie uvedené úvahy sú len ideálnym náčtom toho, ako by sa tento problém v našej spoločnosti mohol riešiť. Osady týchto asociálnych občanov sú zväčša rodiskami krimiality, a tento problém sa nevyrieši zvyšovaním počtu policajtov, ani výstavbou nových sociálnych bytov, ktoré nie len že dostanú úplne zadarmo, ale ich po krátkom čase aj tak opätovne zničia. Som presvedčený, že nie len ja, ale aj drvivá väčšina spoločnosti má už dosť tohto stavu a asi sa tiež pýtajú vlády a ostatných kompetentných „Dokedy ešte?“

Miera nezamestnanosti na začiatku roka 2014

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?